Čo sa môže stať v preležanom dni...

Autor: Pavlína Chalupková | 9.8.2014 o 20:50 | (upravené 1.9.2014 o 19:29) Karma článku: 2,83 | Prečítané:  653x

     V obyčajnom dni sa môžu stať neobyčajné veci...

     Na dnešnú sobotu som mala naplánovanú kopu vecí. Keďže som bola dva víkendy preč, ostalo na mňa upratovanie celého domu, chcela som ísť na NG fest, stráviť hodinku so susedovou prázdninárkou Karolínkou atď, atď... Veď to určite poznáte, človek mieni... 

     Už ráno to bolo celé inak. Zobudila som sa s upchatými dutinami, ale veď som sa cítila už aj horšie. Doma nič nepoviem a pustia ma aj na festival a všetko pôjde hladko. Pre istotu sa nadopujem vitamínmi a tak som raňajkovala detskú výživu spolu s banánom a čučoriedkami - mňam! 

     Samozrejme to nevyšlo, tajomstvo odhalené a namiesto pôvodného plánu som mala pred sebou nádhernú víziu - stráviť celý deň spotená v posteli, na čajoch a v brutálnej nude. Aspoň tak tomu vždy doteraz bolo. Ale keďže je po Campfeste... :-D (pozn. Campfest je open air kresťanský music festival na Ranči v Kráľovej Lehote, ktorý sa koná každoročne už po 16.krát začiatkom augusta.)

     Už tam Pán Boh začal liečiť vzťah k mojej Cirkvi. S kamarátkou sme sa bavili o tom, že všetko je to o ľuďoch. Stretneš dobrého farára, ktorý sa túži venovať mládeži a je za pokoj a ekuménu, alebo stretneš takého, pred ktorým vyriekneš meno inej cirkvi a skončil/a si. Tam som však videla niečo celkom iné. Neriešili cirkev, ani svoju, ani iných a išlo o niečo celkom hlbšie a dôležitejšie. Boli sme rodina a navzájom údmi jedného tela a nikoho netrápilo, kto si, čo si, si prostě a jednoduše bro/sis. :-)
     Boli tam ľudia z mojej Cirkvi a boli v pohode. A zrazu mi prišli všetky veci, ktoré som predtým nechápala, také super, neboli pre mňa viac cudzie. Bohoslužba mi prišla úplne super.

     No a to som ešte netušila, čo prežijem počas tej uležanej soboty. Kamarátka mi poslala odkaz na videonahrávku seminára z Campfestu Vzťahy medzi protestantmi a katolíkmi (nájdeš na youtube). Zobralo ma to až natoľko, že som si spomenula na toho dávno "odsúdeného" kňaza a cítila som, že mu chcem napísať niečo v tom zmysle, že som mu odpustila a dúfala som, že Boh ho cez tú prednášku môže tiež osloviť. Bol to naozaj oslobodzujúci zážitok a som zaň vďačná. Správu som odoslala. Začínam mať rada svoju Cirkev a uvedomujem si, že potrebuje očistenie a prebudenie. Predtým som nevedela, kam vlastne patrím. Som zvedavá, ako sa moja osoba bude ďalej v Cirkvi vyvíjať, pretože mi je jasné, že dnešok bol len začiatok, ale "všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu." Nachádzam sa v procese.

     S otázkami cirkvi súvisí aj jedno spoločenstvo, kam som kedysi chodievala. Okolnosti (a podľa mňa najmä nedostatok vzájomnej komunikácie a porozumenia) spôsobili, že som odtiaľ spolu s viacerými odišla a mala som k nim podobné zatrpknutie ako k Cirkvi. A tak sa odo dneška postupne uzdravoval (a stále uzdravuje) nie len jeden, ale viacero vzťahov. Keď sa s niekým tri roky nerozprávate, a potom si ho pridáte do priateľov, chce to kuráž, aspoň u mňa. Bála som sa odmietnutia. Neprišlo. 

     Prosila som o požehnanie pre dnešný deň, aby mal tento deň zmysel. A odpoveď? Vyzeralo to na unudený deň medzi štyrmi stenami. Zdanie klame...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?