Rovnako iný ako ja

Autor: Pavlína Chalupková | 3.9.2014 o 18:43 | (upravené 3.9.2014 o 18:49) Karma článku: 3,35 | Prečítané:  513x

...keď cesta nadobudne zmysel.

     Nebolo to až tak dávno, čo som sa dozvedela, že poletím do Ameriky za mojou rodinou, ktorú som však nikdy nevidela. Presne povedané, videla som jedného člena jedenkrát v živote, a nebolo to zrovna pri radostnej príležitosti, preto ani nebol čas spoznať sa hlbšie. Napriek tomu som bola vďačná, že som svoju rodinu stretla, a ešte vďačnejšia, keď nás pozvali k sebe domov.
     Nevedela som, do čoho idem, ale veľmi som sa tešila. Išlo o leto v roku 2012. Amerika je trochu široký pojem, moja rodina býva v štáte Texas blízko miest Dallas a Fort Worth. Letenky sa vybavovali už v januári, aby sme mohli za trochu lacnejšie peniaze odcestovať koncom júna po trase Viedeň - Amsterdam - Dallas, čo spolu činilo asi pol dňa. 
     Neviem presne určiť časové obdobie, ale podľa mňa dobrého polroka mi v stolíku ležala kniha Rovnako iný ako ja. Mala som ju požičanú od spolužiačky, ktorá hovorila, že kniha je úplne skvelá a že by som si ju mala prečítať. Rovnako ako u VL ma odrádzala jej hrúbka, a ani obsah neznel nejako extra príťažlivo. Malo ísť o černocha a belocha, dvoch mužov, ktorých osud spojila nejaká žena. To znie možno tajomne, ale na mňa to až tak veľmi nezapôsobilo.
    Asi týždeň pred odletom do Ameriky som si na túto knihu spomenula - neviem prečo, neviem ako (to možno trochu tuším ;-), skrátka a dobre som ju zaprášenú vzala do rúk a z nudy som ju začala čítať. Po pár kapitolách som zistila, že cestujem presne do rovnakého mesta, o ktorom sa tu píše. A keďže to nie je fikcia, ale príbeh opísaný podľa skutočnej udalosti, zostala som v nemom úžase. Tak ja mám takúto knihu niekoľko mesiacov u seba, "zázrakom" si na ňu spomeniem týždeň pred odletom do USA a poletím rovno do centra tejto knihy. 
     Niekoľkokrát som kvôli tomuto príbehu počas nasledujúceho týždňa zmáčala svoj vankúš, pretože niektoré vety ťali do živého. Niektoré slová boli mojimi slovami, niektoré zážitky boli žiaľ aj mojimi zážitkami. Možno ani nie žiaľ, ale to je iný príbeh... 
     V knihe som sa stretla s misijnou prácou pod názvom Union Gospel Mission, ktorá sa stará o bezdomovcov, slúži im a snaží sa poukázať im na Boha. Pani Deborah je jedna úžasná Božia žena, na ktorej živote bolo vidno, že takéto misie a organizácie majú zmysel. Spomínala sa tam aj po nej pomenovaná kaplnka.
    Po prečítaní tejto knihy ma napadlo hneď niekoľko myšlienok. Bude moja rodina ochotná splniť mi moje želanie navštíviť UGM a kaplnku? Bude na to čas? Ako ďaleko je to od nášho amerického bývania? Bude to jednoducho vôbec možné? Nesnívam?
     Nesnívala som. Bolo to možné. Videla som všetko. Napriek svojej vtedy ešte nie veľmi dobrej angličtine som ľuďom v tejto misii povedala o tom, ako som knihu mala dlho doma bez povšimnutia a týždeň pred odletom som ju otvorila a odvtedy som nenachádzala slov... Len som ticho ďakovala...

http://www.martinus.sk/?uItem=101388&z=0MXUN2&utm_source=z%3D0MXUN2&utm_medium=url&utm_campaign=partner

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?