Skúškové? S radosťou!

Autor: Pavlína Chalupková | 8.6.2015 o 11:30 | (upravené 8.6.2015 o 11:45) Karma článku: 2,86 | Prečítané:  164x

Viacerí z nás sa boja tohto obdobia, ale všetko sa dá zvládnuť, a hlavne - je to o režime a disciplíne, ktorú ak dodržíme, oslobodíme sa od zbytočných komplikácií. Akoby samotné skúškové nebolo už tak dosť náročné...

Tí z vás, ktorí ste čítali pár mojich predošlých článkov, viete, že ich obsahom sú hodnoty viery. Viera je pre mňa niečím, čo je niekedy úplne prirodzené, inokedy za ňu bojujem v prvej línii. Zvlášť, keď vyvádzam. Veď Boh vie... 

Nechcem nahnevať vysokoškolákov, ale moje skúškové sa skončilo pred týždňom :-D. Možno vás ale upokojím tým, že budúce skúškové sa plánujem totálne rozbiť. Už sa nemôžem dočkať :-D. Netušila som, že niečo také niekedy poviem/napíšem/si pomyslím, ale toto skúškové bolo pre mňa časom toľkej milosti, akú som už dávno nezažila. Alebo som si skôr nechcela dovoliť zažiť. Už so sebou pár rôčkov žijem, a aj keď si niekedy vážne nerozumiem, odpozorovala som, že práve v časoch najväčších kríz Bohu dôverujem najviac. Túto skutočnosť beriem ako dar, ktorý túžim opatrovať najlepšie, ako viem. 

Moje skúškové bolo o režime a disciplíne - nie žeby to bolo vždy ľahké, ale nejako to jednoducho fungovalo.  Tak dobre mi to nefunguje ani v normálnych dňoch :-D. Približne o pol siedmej ráno budíček, 0,3 litra kávového kakaa (káva, kde je minimum kávy, maximum mlieka a medu), ranné čítanie o tom, že sa mám radovať (:-D vysvetľujem nižšie), od siedmej do deviatej som sa učila, potom raňajky, potom učenie, okolo jedenástej čítanie, učenie, obed, učenie... Jejda, toho učenia je tam nejako veľa. To bude tým skúškovým. Ale naozaj mi to tak v tom dni neprišlo. Začínať deň s Bohom stálo za to, ešte keď vám vždy zdôrazňuje radosť...ktorú máme mať my z Neho, lebo On ju z nás má :-). V deň pred najťažšou (a prvou ústnou) skúškou semestra, kedy som už mala v hlave totálny mišung a Sokratov výrok ma mimoriadne vystihoval, som sa vybrala večer na chvály - normálne takéto veci nerobím. Večer pred skúškou treba veci opakovať, a nie si len tak odísť...za Bohom? To už znie ako iná stratégia! Pamätám si, že na chválach zase hovoril niekto niečo o tom, že sa máme radovať. Tú skúšku som spravila :-). Dievča, ktoré ju opakovalo ešte z predminulého semestra, mi povedalo: „No, ale ty vypadáš úplně tak klidně, já si myslim, že ty to uděláš“. :-).
Tiež som sa každý deň snažila mať nejaký pohyb. Ak už nič iné, tak to bola minimálne cesta do Alberta, hoci som potrebovala len chlieb. Viem, že veľmi prospeje meniť prostredie učenia. Ja som minulé skúškové strávila celé dni v našej knižnici a kvôli tomu som tam bola počas tohto semestra tak maximálne päťkrát, aj to len rýchlo požičať knihu a zdrhnúť, a cez skúškové ani raz. Keď prechádzam tými dverami, zvyšuje sa mi tlak :-D. 

Moje skúškové bolo založené na skvelom režime, ktorý nemusí byť pre všetkých, ale ja som si našla to, čo mi vyhovuje. Skoré vstávanie a večer pred skúškou zdrhnúť na chvály :-D. Ďalej som si uvedomila, že som mala úspech ako modlu. Odmietala som predstavu, že by som mala skúšku opakovať, Fko jednoducho neprichádzalo do úvahy. Vedela som, že toto Boh túži zmeniť. A že to u mňa začal meniť: „Vnímam, že ak to dopadne akokoľvek, mám sa z toho radovať a velebiť Ťa za úspech i neúspech.“ (útržok z môjho denníka, písané v deň skúšky :-)

Cez skúškové sa ma Boh snažil učiť dve veci: prvou bolo (je), nebyť tak upnutou na úspešnosť a naučiť sa vidieť aj v prípadných neúspechoch nejaký zmysel. Pretože tam vždy nejaký je. Keď už nič iné, aspoň si k tomu učeniu sadnem zodpovednejšie :-D. Prirodzene, že chceme dať skúšku na prvýkrát. A ak toto čítajú tí, ktorí sú práveže radi, keď ju aspoň niekedy dajú na prvýkrát, tak... zdravím :-) :-D ... a treba byť sebareflexívny, možno bude problém inde :-). Možno študujete medicínu - tam je režim prirodzenou súčasťou počas celého semestra, aspoň u mojich kamarátov medikov to tak je. 
A druhou je radovať sa. To ma učí celý život. Ale teraz to mimoriadne zdôrazňoval. Veľmi často na to zabúdam. Keď aj spravím nejakú skúšku, určite z toho mám radosť, ale mám tendenciu začať sa stresovať z ďalších vecí, ktoré mám ešte urobiť. Asi v tom bude aj kus typickej ženskej povahy. Geniálne bolo, že v každom rannom čítaní, vo väčšine čítaní v kostole, v kázňach, no jednoducho všade, mi Boh hovoril, aby som sa nezabúdala radovať. A niektoré verše som si zaznamenala, tak vám ich sem rada vypíšem:

„Ale moja duša jasať bude v Hospodinovi, radovať sa nad Jeho pomocou.“ - Žalm 35, 9 

„Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži.“ - Žalm 37, 4

„Vy budete zarmútení, ale váš zármutok premení sa na radosť.“ - Ján 16, 20

„Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná.“ - Ján 16, 24

„...aby Moju radosť mali úplnú v sebe.“ - Ján 17, 3 - Ježišova modlitba

„Nech sa tešia a radujú sa v tebe všetci tí, čo Ťa hľadajú!“ - Žalm 40, 17

Vďaka Bohu za každú jednu skúšku. Žiadnu z nich som nemusela opakovať, ale môj prístup k neúspechu sa začína meniť. Spolubývajúca nespravila jeden test a išla na opravný termín - bola v pohode a život išiel ďalej. Wow, on fakt išiel ďalej :-D. Každá skúška bola niečim jedinečná. Na tú najťažšiu som sa učila priebežne, a načítala som asi 500 strán (!!!história!!! - not my cup of tea), ale k tomuto musel mať človek prehľad. Ten som veľmi nemala, čo sa prejavilo aj na skúške, napriek tomu som prešla. Na dve iné skúšky som sa zase nestíhala učiť, pretože boli skutočne dôležitejšie veci na práci. Povedala som, že Boh presne vie o mojich okolnostiach, vie, že to nestíham - a dala som krásne aj tie. Jedna skúška zase bola výsledkom mojej prokrastinácie, keď sa zrodila nová láska ku gitare a ja som nedokázala robiť nič iné, než hrať a spievať. Vtedy som povedala spolubývajúcej, že ak túto skúšku nedám, tak si to zaslúžim viac než u akejkoľvek inej. A ona mi len povedala: „Neboj sa, Boh má iné meradlá spravodlivosti, než my.“ No to teda má. Vďaka :-). 

Želám vám všetkým minimálne taký požehnaný čas, ako som mala ja. Pustite si pesničku od Simonky v rámci odreagovania, a potom zase k povinnostiam :-). 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?